Lucas Castle

Náhodné dievčatá, ktoré by si vyberal výberom prsta ho prestali baviť. Chcel mať pred sebou výzvu, ktorá by na moment zaplnila jeho myseľ a donútila ho myslieť iba na to, akým spôsobom by mohol uspieť. No a na to potreboval určitú pomoc, ktorá by ho vedela povzbudiť alebo dokonca menšiu rivalitu, ktorá by mu vyčarila na tvári úsmev. Samozrejme, mohol si nájsť Luciusa s ktorým aj napriek tomu, že to bolo možno zvláštne, nemal žiaden problém a vymyslieť hru, ktorú by si zahrali počas krátkych chvíľ no jeho myseľ mu takmer okamžite zaplavila myšlienka pre chlapca, ktorý rovnako ako on bol obklopovaný rôznymi typmi dievčat.

Bolo to jedoduché, možno jednoduchšie ako hľadať samotného Remusa, ktorého by Sirius hľadal takmer okamžite v knižnici pri svojich knihách. No a rovnako to mal aj pri Lucasovi, ktorého ako inak najviac ľudí videlo bud v miestnosti, kde si skúšal jedno kúzlo za druhým alebo na pozemkoch školy, kde dával svoje telo na obdiv mnohým ľudom. V uniforme, ktorú nemal upravenú tak ako by možno mala byť, kedy košeľa a dokonca ani kravata nebola utiahnutá až úplne na doraz a s jednou rukou vo vrecku sa rozhodol toho pohľadného kanca predsa len nájsť.

Niekedy ho udivovala tá vec s lukom, možno by sa na to mohol dať aj Sirius a tým pádom ukázať, že niečo dokáže urobiť. No určite v momente, kedy by si luk zobral do ruky namieril by si to priamo na hlavu Snapea alebo iného človeka a vystrelil by takou rýchlosťou, kedy by nemal žiadnu možnosť ustúpiť. No čo by potom mohol urobiť? Predsa len by to bola náhoda alebo nie?
Sirius prechádzal pomalým krokom pričom videl pred seba presne tú osobu, ktorú hľadal. „ myslel som si, že ťa tu nájdem. Predsa len je krásny a slnečný deň na to aby si si zastrieľal nemám pravdu? Nenapadlo ťa niekedy strieľať po ľuďoch? Myslím po živých terčoch..“ zasmial sa Sirius pričom k nemu pristúpil pričom mu jednu ruku dal na pravé rameno len aby sa ubezpečil, že ho počul a nemieni vystreliť priamo jeho smerom.

Slnečné lúče dopadali na jeho pokožku pričom každý jeden sval na tele sa ukazoval v tej najlepšej farbe. Prešiel si končekmi prstov po tetovaní, ktoré sa nachádzalo na takmer celej jednej strane jeho krku pričom si spomenul na ten deň, kedy si ho nechal urobiť. Aj napriek tomu, že to bolo v skutku bolestivé, kedy nemyslel na nič iné ako len na svoj koniec stálo to napokon za to. Vždy v momente, kedy to potreboval spomenul si na to kto mu ho urobil a dokonca aj na to, čo to znamenie znamená. Boli to dve runy, ktoré dokonalo k sebe zapasovali a vytvárali originálny obrázok. Runa úspechu, ktorý pociťoval takmer pri každom jednom vyhranom duely v ktorých bol naozaj dobrým študentov a runa očakávania.
Lucas sa pozeral pred seba na cieľ, ktorý mal pripravený už nejaký ten čas.  Luk a šípy, to bolo to jediné čo v tejto chvíli potreboval. Bol to ten najlepší spôsob ako si utriediť myšlienky, ktoré mu nedávali spávať. Predsa len poslednú dobu myslel na svojich súrodencov, ktorých musel nechať doma. Nepočul o nich už niekoľko týždňov, nevedel dokonca ani to či sa niečo stalo alebo.

No aj napriek tomu bol rád, že jeho brat jeho dvojča sa nachádzalo v škole. Predsa len v momente, kedy by niečo on alebo Frank niečo potreboval bolo to oveľa jednoduchšie. Bol rád, že tým procesom zvykať si na to, že sa v ňom nachádza niečo viac ako v jeho rodičoch si nemusí prechádzať sám. Frank nebol len jeho bratom, bol jeho najlepším priateľom s ktorým mal mnoho spoločné.
Zobral si do ruky svoj luk, ktorý bol jeho súčasťou už niekoľko rokov s ktorým si už niekoľkokrát vyhral pohár a záčastnil sa mnoho udalostí pričom prešiel končekmi prstov po šípe. No v momente, kedy chcel vystreliť a tým pádom sa sústrediť na jeden jediný cieľ pred sebou pocítil ako mu niekto položil ruku na rameno a k tomu ešte aj prehovoril niekoľko slov.
„ vieš o tom, že som poslednú dobu na teba myslel? Chcel som ťa nájsť a povedať ti, že mám jeden plán.“ Lucas mu venoval jeden pohľad pričom pochopil, že v jeho prítomnosti nebude môcť mať nejaký ten priestor na streľbu. „ je dokonca zvláštne na čo myslíš. Mám pocit, že na miesto toho terča vidíš Severusa a ja.. no skúsme si to len domyslieť.“ Už nejaký ten čas mal problém s blondavou hlavou no vždy to vedel vyriešiť.

„ bolo by jednoduché si tam predstaviť jeho hlavu a trafiť priamo do jeho nosa. Predsa len kto by si ho dokázal nepredstaviť ako cieľ..“ Sirius bol dokonca rád za to, že Lucas si na neho našiel v tejto chvíli čas. On sám by niekedy pochyboval, ak by ho niekto vyrušil počas niečoho, čo by ho zaujímalo.
„ prišiel som ti aby som ti niečo ponúkol. Keďže posledné dni mám pocit, že atmosféra na škole nejako upadáva a všetci sa skôr zaujímajú o učenie. Myslel som si, že by sme možno...“ ešte pred tým ako to vôbec dopovedal sa musel zahľadieť na ten luk o niečo lepšie.

„ čo ak by si mi to ukázal? Chcel by som konečne vidieť čo v tebe je alebo to je len pretvárka k tomu ako zbaliť čo najviac dievčat?..“ bolo mu jasné, že v momente, kedy sa dotkne jeho miesta príde okamih, kedy sa na neho pozrie ako na vraha. No aj napriek tomu dúfal, že to nepochopí ako urážku. Predsa len v momente, kedy si Sirius niekoho vyhliadne a rozhodne sa s ním prehodiť čo i len pár slov určite príde moment, kedy ho Sirius začne skúšať. Či ho pochopí ako urážku alebo vtip.
„ vieš čo je zaujímavé? Že ty si ten, kto nedokáže Luciusa ani len cítiť. Už niekoľkokrát som videl medzi vami výmenu pekných veci. Samozrejme nemôžem zabudnúť na ten pohľad, kedy si mu po prvýkrát jednu vrazil priamo do tváre. No a naopak so Severusom tráviš niekedy aj celé dni..“ nechápal to aj napriek tomu, že častokrát sa o to čo i len pokúsil. Chcel vedieť ten pravý dôvod, prečo sa baví so Severusom. Je vari niekto ako on?

„ pretože len málo ľudí vidí medzi nimi ten rozdiel.“ Povzdychol si Lucas pretože si myslel, že aspoň Sirius, ktorý je často krát nad vecou bude vedieť čo tým myslí. No možno sa mýlil a bude mu to musieť vysvetliť presne tak, ako to už niekoľkokrát ľudom vysvetľoval.
Lucas  mal už za sebou niekoľko ktoré sa týkali priamo Luciusa. Niekoľko krát sa Lucius pokúšal ponížiť ho, dokonca mu chcel zlomiť prútik pred všetkými študentmi no v momente, kedy videl, že Lucas nie je jeden zo zlých čarodejníkov a dokonca vie pracovať aj rukami a brániť si svoju česť, stále premýšľal nad tým ako sa ho zbaviť.

„ chcem tým povedať, že aj napriek tomu akým človekom je Snape, aj napriek tomu, že mi niekedy lezie na nervy aj on sám stále to je málo oproti Luciusovi. Videl si niekedy bojovať Luciusa? Pretože ja áno..“ povedal Lucas s úsmevom pričom sa pozrel na Siriusa a následne na svoj šíp.
„ čo keby som ťa to naučil. Ako sa s tým pracuje. Ak mi samozrejme sľúbiš, že to nepoužiješ a niekoho nezabiješ..“ jemne nadvihol obočie a následne mu podal do ruky šíp a luk. Bolo to niečo čomu sa venovali kúzelníci ako aj mudlovia. Bolo to niečo, kde sa nemusel hanbiť za to, že svoj talent zdedil po dedovi, ktorý v tom exceloval.

„ čo sa vlastne nachádza medzi vami dvoma? Ja rozumiem tú nenávisť medzi Jamesom a Snapeom predsa len sa tam nachádza tá zrzka. Uhm ako, že sa volala? Lila?..“ snažil sa spomenúť si na meno aj napriek tomu, že mu to vôbec nešlo. Mená boli jeho slabosťou, samozrejme tie hlavné si vedel zapamätať no tie, ktoré mu nepripadali nejakým spôsobom dôležité. Nemyslel to tým pádom, že by niekto nebol dôležitým no pamätal si väčšinou mená tých ľudí, ktorých stretával denne.
" ale čo sa nachádza medzi vami? alebo mi chceš povedať, že aj ty si ten, kto by bojoval o srdce tej zrzky?.." Lucas a Sirius sa od seba veľmi nelíšili. Aj napriek tomu, že každý bol svojim spôsobom iným, stále mali niečo spoločné. Lucas tak isto ako Sirius mal za sebou mnoho románikov no stále nenašiel tú, ktorá by v ňom vzbudila niečo viac.

„ Lila? Lola? Polly? Kto by si mal tie mená pamätať..“ zasmial sa Sirius aj napriek tomu, že vedel presne ktoré dievča mal namysli. Predsa len to bolo očividné. No aj tak nemal v pláne na to nejakým spôsobom reagovať. Na miesto toho sa zamyslel nad tým, čo bolo predmetom jeho predošlej úvahy.
„ chceš vedieť čo je medzi nami? Nemá to nič spoločné s Jamesom, toho sa nemusíš báť. To, čo majú medzi sebou oni dvaja to je ich záležitosť..“ spomenul si predsa len na to, že aj Lucas má brata rovnako ako aj Sirius. Hoci medzi nimi bol určite lepší vzťah ako medzi tým Siriusovým. Nemohol si ani len spomenúť na posledný rozhovor, ktorý by viedol v pokoji s Regulusom. No možno to bolo tým, že v okamihu, kedy sa pozrel do jeho očí nevidel nič iné ako len svoju matku. Bol jej podobným alebo to bol len vplyv, ktorý na neho vyvíjala po celý ten čas, kedy ho mala pod palcom?
To ho nútilo premýšľať nad tým, akým človekom by bol v okamihu, kedy by to dovolil. Keby sa nechal strhnúť jej názormi.

„ aj napriek tomu, že s Regulusom spoločne nevychádzame. Nerozprávame sa aj tak je to moja krv. To nemôžem zaprieť aj keby som niekedy chcel. No zjavne to niekto dokáže ale na tom nezáleží. Ako by si sa tváril alebo dokonca ako by si sa zachoval v okamihu, kedy by si videl, že niekto sa snaží ho stiahnuť pod svoje krídla nabádať k niečomu len kvôli tomu, že ti chce ukázať, že má navrch?..“ povedal pokojným hlasom aj napriek tomu, že to v ňom v ten moment dokázalo vrieť. Pozrel sa na luk a na šíp a následne na cieľ, ktorý sa nachádzal pred ním.
Vyzeralo to predsa len tak jednoducho. Stačilo ten luk len správne uchopiť, šíp dať na to správne miesto a následne potiahnuť. No po tom ako si to vyskúšal mu to v jednom okamihu až také ľahké neprišlo.
" pozerá sa na mňa. Dokonca na jeho tvári vidím aj úsmev v okamihu, kedy vie, že ma to vytáča do nepríčetnosti. Niekedy si ľudia myslia, že on je tá obeť. Ten, kto je niekým šikanovaným no prečo sa nikto nepozrel na to, že by to mohlo byť v skutočnosti úplne inak a on je len tou osobou, ktorá dokáže pohnúť niektorými pešiakmi?.." Sirius sledoval ako so svojim šípom minul terč. Nechcel to vzdať, chcel sa to naučiť. Predsa len to bolo niečo, čo ho dokázalo aspoň v tejto chvíli na moment upokojiť.